Využívame to dennodenne a bez neho by sme mali zložitejší život. Čo je to? Je to svetlo. Myslím na svetlo, ktorého zdrojom nie je slnko, ale svetlo, ktoré svieti v našich príbytkoch. Bez neho by bolo ťažko fungovať tak, ako fungujeme. Predstavte si, že by sme po večeroch nemali čím svietiť. Bolo by to určite zaujímavé, ale prežiť tak celý život by sme asi nechceli.
Je pohodlné, keď nám svieti v obývačke lampa, keď otvoríme večer chladničku a je tam svetlo, keď si môžeme zasvietiť svetlo pri hľadaní malej veci v spálni. Svetlo je pre nás dôležité. Dokonca nám pomáha nenaraziť do steny či zakopnúť o prah dverí pri ceste na toaletu. Niektorí ľudia pri svetle zaspávajú, lebo sa tmy boja a cítia sa tak bezpečnejšie.
Jedna rodina raz cestoval v noci ešte na starej škodovke a stala sa im nepríjemná vec. Prestali im svietiť svetlá na aute. Bol to problém. Našťastie mal otec v aute baterku, ktorou si ako tak posvietil na cestu do najbližšej dediny. Vtedy táto baterka mala veľkú cenu. Jej svetlo im pomohlo bezpečne dôjsť do cieľa.
O pár dní budeme sláviť sviatok Stretnutia Pána. Tento sviatok je o tom, ako Jozef a Mária prinesú malého Ježiša do chrámu a dávajú ho do rúk starca Simeona. Tento starec v ňom spoznáva Spasiteľa, Mesiáša. Je neuveriteľne šťastní, že drží na rukách toho, ktorého predpovedali proroci. On je tým vysloboditeľom z duchovného zajatia a hriechu. Simeon bol veľmi šťastní a naplnený Svätým Duchom spieval nádherný hymnus: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Simeon vyznáva to, že Ježiš Kristus je svetlom pre svet, ktorý žije v tme. On je ten, ktorý prináša nádej, novú radosť a slobodu pre jeho ľud. On je tým starozákonným ohnivým stĺpom, ktorý viedol izraelitov po púšti, keď utekali z Egypta. Tak ako kráčali izraeliti za týmto ohnivým stĺpom, tak sme aj my pozvaní kráčať za svetlom sveta- Ježišom Kristom.
Práve v tento sviatok Cirkev svätí sviečky- hromničky, ktoré majú prinášať svetlo do našich domácnosti. V dnešnej dobe si môžeme zakúpiť rôzne druhy sviečok. Trh je nimi presýtení. Sú to vonné, aromatické, ukľudňujúce a ešte ktovie aké iné sviečky, ktoré sa nám núkajú. Niektoré sú však aj nebezpečné, lebo sú mantrované- teda zaklínané a aj keď pekne voňajú, majú aj iný efekt- negatívny. Preto je veľmi dôležité byť aj v týchto veciach obozretní. Napriek tomu aj Cirkev ponúka sviečky, ktoré sú posvätene. Vôbec však nie sú určené len na to, aby sa zapálili vtedy, keď je búrka alebo keď vypadne prúd. To by bolo veľmi málo. Tieto sviečky majú horieť v našich domácnostiach častejšie. Napríklad vtedy, keď je celá rodina pri nedeľnom obede, pri modlitbe, vo chvíľach, keď je nám ťažko, keď je tichá domácnosť, keď zažívame samotu, strach, alebo pokušenie ku hriechu.
My kresťania potrebujeme obnoviť to, čo praktizovali naši starí rodičia. Potrebujeme objaviť moc posvätených sviec. A to vôbec nie je mágia. Prečo? Pretože hromnička, ako sa jej ľudovo hovorí je svieca, ktorá je požehnaná modlitbou kňaza a svätenou vodou. Je to svätenina. Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí, že cieľom svätenín je pripravovať ľudí na prijatie ovocia sviatostí a majú posväcovať rozličné situácie. Teda aj horiaca svieca má byť mocnou zbraňou kresťana, ktorý ju môže využívať. Nezabúdajme na to, že cez hromnička na nás vplýva moc Ježiša Krista, ktorý chce byť pre nás svetlom za ktorým pôjdeme, svetlom, ktoré bude ničiť temnotu hriechu a zloby aj v našich rodinách a príbytkoch. Pozývame všetkých, aby sme si na tento sviatok, 2. februára priniesli do chrámu sviecu, dostatočne hrubú, ktorá nám vydrží horieť celý rok, aby svetlo sviece nás prinášalo nebeské svetlo do našich rodín, vzťahov, modlitby a správnych rozhodnutí.
o. Matúš