V roku 1492 bola v Mlynárovciach drevená kaplnka s cintorínom. Prvá zmienka o kňazovi v obci pochádza z roku 1738, keď farnosť spravoval Andrej Hlivjak. Jeho ročný príjem vrátane naturálnych dávok vtedy dosiahol výšku 17,84 zlatých (naturálne dávky – 12,14 zlatých, krsty – 0,90 zlatých, sobáše – 1,00 zlatých, veľké pohreby – 1,00 zlatých, malé pohreby – 0,72 zlatých, požehnanie domov – 0,48 zlatých). V obci sa nachádzal drevený chrám, ktorý bol na spadnutie. O údržbu a opravy farskej budovy, ktorú postavili a zveľadili predošlí farári, sa staral farár. Súčasťou fary bola i prostredne veľká záhrada. Patronátne právo nad farským chrámom mal rod Szirmayovcov, ktorému sa vyplácala ročná árenda vo výške 2,30 zlatých. V roku 1750 v obci žilo dvestodesať veriacich schopných spovede, ktorí si v roku 1743 postavili nový drevený chrám s dvomi zvonmi. Miestny farár vdovec Andrej Hlivjak, ktorý si árendoval jednu štvrtinu usadlosti za dva florény ročne, mal k dispozícii knihu Kazuistiku a viedol matriku pokrstených. Antimenzion bol renovovaný a pochádzal od mukačevského biskupa Jána Jozefa de Camillisa. Chrámu patrilo devätnásť včelích úľov. V roku 1814 mal chrám už tri zvony. 24. februára 1860 však Chrám sv. veľkomučeníka Demetra zhorel a veriaci slúžili vo vnútornej kaplnke rovnakého patrocínia pravdepodobne na fare. V roku 1877 dokončili výstavbu murovaného chrámu a zasvätili ho sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky. Chrám bol posvätený 20. septembra 1877 a v roku 1890 doň pribudol nový oltár a ikonostas. Posledným gréckokatolíckym farárom pôsobiacim vo farnosti Mlynárovce pred likvidáciou Gréckokatolíckej cirkvi v Československu bol Michal Baláž, ktorý prestúpil do Pravoslávnej cirkvi a spravoval farnosť do roku 1956. Po ňom tu pôsobil pravoslávny kňaz Ján Kochaník (1956 – 1968). Po obnove v roku 1968 sa miestnych veriacich ujal Juraj Červený.
Farská budova zo začiatku 20. storočia bola rekonštruovaná v roku 1970. V roku 1972 bol farský chrám vymaľovaný a nanovo omietnutý.
Medzi rokmi 1792 a 1806 sa fílou Mlynároviec stala bývalá farnosť Rovné. V roku 1492 bola v obci drevená kaplnka s cintorínom a v roku 1618 tu pôsobil rusínsky baťko. Miestny kňaz Kozma Rojkovič sa zúčastnil na stretnutí Makovického dekanátu 10. novembra 1726 v Cernine pod vedením Jána Jozefa Hodermarského OSBM. No už okolo roku 1700 archipresbyter Rojkovič z Rovného posvätil chrám v Suchej. V roku 1750 tu žilo stopäťdesiat gréckokatolíkov schopných spovede, ktorí si okolo roku 1710 postavili drevený Chrám sv. veľkomučeníka Demetra. V chráme sa nachádzal strieborný kalich a antimenzion mukačevského biskupa Jána Jozefa de Camillisa OSBM. Chrám však nemal zvony. V roku 1782 bol drevený chrám prestavaný Štefanom Tuľkom, čo dokazoval nápis na tráme v chráme. Tento chrám však v roku 1972 zhorel. Zachránili sa z neho iba niektoré ikony, ktoré sú dnes súčasťou expozície v Bardejovskom múzeu. V roku 1935 si veriaci postavili nový chrám rovnakého patrocínia. Ten bol v 90. rokoch 20. storočia zrekonštruovaný a následne 12. júla 1998 posvätený vtedajším generálnym vikárom Jánom Gajdošom.
V roku 1962 veriaci odkúpili ikonostas z chrámu vo Valkove, keďže obec kvôli výstavbe vodného diela Domaša zanikla. Ikonostas v roku 1965 opravili a neskôr v rokoch 2005 – 2007 počas jeho rekonštrukcie boli ikony postupne vymenené za nové. Pôvodné boli v roku 2009 zreštaurované a sú umietnené na zadnej strane ikonostasu.